Noc literatúry, Bratislava, 11. 5. 2011

Bola som na všetkých 11 miestach. Stretla som Helenku, prehodila pár slov s pár ľuďmi, vyskúšala Daniela, či si ešte na mňa pamätá. A s totálne vyčerpaným telom a osvieženou dušou som sa o polnoci vrátila domov. Pekne bolo. Som tu tak veľa rokov… a ja som bola včera prvýkrát na túlačkách nočnou Bratislavou. Pekná je. Dunaj nasával proti svojmu prúdu slané rybacinové vône a vyhadzoval ich v Bratislave. Ulice tíško dudlali zvuky krčmových hovorov. Nad tým všetkým supervízor štvrtinového dorastajúceho mesiaca. Pohľad zo štvrtého poschodia kamenného Dunaja bol impozantný. Moje kamery fotili, cvakali, bzučavo vrývali do pamäti obrázky. Vraj… ho majú zrútiť a postaviť tam niečo nové. Agóniu tejto stavby bolo cítiť na pohmat. Ešte… žije. Samaritáni KC Dunaj mu uľahčujú jeho posledné chvíle, ako najlepšie vedia a môžu. Bar, diskotéka, vyhliadka. A výťah, ktorý nás držal zubami nechtami. Nechcel nás vypustiť ani na: “Cézar, otvor sa!” Tá budova… chce žiť! Ostatné dojmy? Kristína na policajnej stanici, bunker plný stojacich nedýchateľných pachov a Heydrichovej vraždy, hladkajúci hlas Petra Rúfusa, paláce a ich tajomné vnútornosti vnútorných dvorov, Hudákov hudúci hlas plynúci cez dve poschodia, počúvajúce PO Boxy na pošte s tragikou klietkových cukrujúcich hrdličiek a rozchodu. Skvelé pravdivé podujatie. Tá pravdivosť chvíľ, myslím, všetkých dostala. Pravdivosť spojenia vhodného miesta, vybratého úryvku, čítajúceho a poslucháčov. Leporelo… sa vydarilo.

© Mária Streicherová 2011

Čítam si Seiferta

Čítam si Seiferta. Všecky krásy světa. Takú malú siestu som si dopriala. Vábivost záhybú… ma dostala. Krásne! To “ú” je namiesto písmena “u” s krúžkom. Na chvíľku som zadriemala. Poobedňajší metabolizmus ma obral o sily. V sekunde ma sny hodili do svojej hlbočiny. Ale aj v tých snoch som cítila knihu na lone. Ako… niečo vzácne. Vedela som aj v tej inej dimenzii, že sa nesmiem pohnúť, aby som nezhodila zo seba niečo krásne. Nevedela som, čo to je. Vo sne som si už nepamätala, čo som robila pred driemotami. Ale… pocity… zostali. Tie mnou prechádzali i vo sne. Veľmi dôverný vzťah. Kniha a človek. Prebudenie mi privolalo úsmev. Tešila som sa, že som sa prebudila s ňou. Stúlenou a čakajúcou, kedy si ju pohladkám, kedy ju otvorím na označenom mieste a kedy ležérne prehodím lacetku cez okraj čítaného listu. Chvíľku ju mäkučkú podržím v ruke a už ňou hladkám nový čítavší list. Navýsosť dôverný vzťah. Kniha a ja.

© Mária Streicherová 2011

Ahoj, svet, priatelia a spol.!

Pozývam Vás srdečne na návštevu môjho nového blogu. Môžete si na ňom prečítať niektoré moje písačky, prozaicko poetické skice či fejtóny. Sústredila som tu svoje blogy z básničkového webu a z môjho bývalého profilu na facebooku. Postupne budem pridávať ďalšie. Spätná väzba v podobe Vášho komentára ma poteší.

https://blog.atelierzun.com/

Píšem, teda som.

 

Svoja a trošku Vaša

Mária Streicherová 🙂

 

PS:
Moju básnickú tvorbu nájdete na
http://basne.atelierzun.com/
Niektoré moje fotky si môžete pozrieť na
http://foto.atelierzun.com/
Fotoblog Mária Streicherová Ateliér ZUN

http://atelierzun.deviantart.com/gallery/