in O živote a spol.

Čítam si Seiferta

Čítam si Seiferta. Všecky krásy světa. Takú malú siestu som si dopriala. Vábivost záhybú… ma dostala. Krásne! To “ú” je namiesto písmena “u” s krúžkom. Na chvíľku som zadriemala. Poobedňajší metabolizmus ma obral o sily. V sekunde ma sny hodili do svojej hlbočiny. Ale aj v tých snoch som cítila knihu na lone. Ako… niečo vzácne. Vedela som aj v tej inej dimenzii, že sa nesmiem pohnúť, aby som nezhodila zo seba niečo krásne. Nevedela som, čo to je. Vo sne som si už nepamätala, čo som robila pred driemotami. Ale… pocity… zostali. Tie mnou prechádzali i vo sne. Veľmi dôverný vzťah. Kniha a človek. Prebudenie mi privolalo úsmev. Tešila som sa, že som sa prebudila s ňou. Stúlenou a čakajúcou, kedy si ju pohladkám, kedy ju otvorím na označenom mieste a kedy ležérne prehodím lacetku cez okraj čítaného listu. Chvíľku ju mäkučkú podržím v ruke a už ňou hladkám nový čítavší list. Navýsosť dôverný vzťah. Kniha a ja.

© Mária Streicherová 2011