Chaos je zdroj všetkej budúcej krásy

Ak chaos podrobíme skúmaniu, existuje určitá hranica chaosu, ktorá sa už ďalej nerozvíja. Zastane. To je moment zlomu, kedy sa systém buď zrúti, alebo začne budovanie nových systémov. V podstate je jedno, či ide o „všetko,“ či iba o nejakú jeho… časť. Otázne je, čo nastane po momente… zlomu.

Ja v názve spomínam krásu. Už dosť dlho vo mne lomcuje všetkým možným… myšlienka, aký chaos… vytvára zbrojenie. A akým spôsobom sa ho ľudstvo chce zbaviť. Zbrojenie vyrába iba ďalší chaos. Ľudstvo sa do neho zamotáva. Sledujeme, od nás zatiaľ, chvalabohu, s odstupom, vznik chaosu chaosu /v zmysle chaos chaosu/. Áno. Aj tak sa chaosí chaos.

A čo už potom taký chaos v myslení? V myšlienkach. Teoretizujeme, lajkujeme… Uvedomujeme si vôbec tú skutočnú!!! silu myšlienky? Preto som… o kráse 🙂 …keď myšlienka. Kiežby!

Alebo… strážme si myšlienky!

Na šiju mi jemne mrholí…

Na šiju mi jemne mrholí Advent. Pohrúžený do seba dostreďuje svoju oprávnenosť pripamätať si jedny narodeniny. Ctihodný sviatok, dychtivý po našom uistení, že sa tu neflákame nadarmo. Nie každý musí. Nie každý sa mu oddáva. Nie každý vie, prečo tie narodeniny. Napriek tomu sa im oddáva. Rozliční… a chtiac nechtiac tak ucelení. Plodné Vianoce! Privíňajú sebou bez rozdielu… Všetkých.

Noc literatúry, Bratislava, 11. 5. 2011

Bola som na všetkých 11 miestach. Stretla som Helenku, prehodila pár slov s pár ľuďmi, vyskúšala Daniela, či si ešte na mňa pamätá. A s totálne vyčerpaným telom a osvieženou dušou som sa o polnoci vrátila domov. Pekne bolo. Som tu tak veľa rokov… a ja som bola včera prvýkrát na túlačkách nočnou Bratislavou. Pekná je. Dunaj nasával proti svojmu prúdu slané rybacinové vône a vyhadzoval ich v Bratislave. Ulice tíško dudlali zvuky krčmových hovorov. Nad tým všetkým supervízor štvrtinového dorastajúceho mesiaca. Pohľad zo štvrtého poschodia kamenného Dunaja bol impozantný. Moje kamery fotili, cvakali, bzučavo vrývali do pamäti obrázky. Vraj… ho majú zrútiť a postaviť tam niečo nové. Agóniu tejto stavby bolo cítiť na pohmat. Ešte… žije. Samaritáni KC Dunaj mu uľahčujú jeho posledné chvíle, ako najlepšie vedia a môžu. Bar, diskotéka, vyhliadka. A výťah, ktorý nás držal zubami nechtami. Nechcel nás vypustiť ani na: „Cézar, otvor sa!“ Tá budova… chce žiť! Ostatné dojmy? Kristína na policajnej stanici, bunker plný stojacich nedýchateľných pachov a Heydrichovej vraždy, hladkajúci hlas Petra Rúfusa, paláce a ich tajomné vnútornosti vnútorných dvorov, Hudákov hudúci hlas plynúci cez dve poschodia, počúvajúce PO Boxy na pošte s tragikou klietkových cukrujúcich hrdličiek a rozchodu. Skvelé pravdivé podujatie. Tá pravdivosť chvíľ, myslím, všetkých dostala. Pravdivosť spojenia vhodného miesta, vybratého úryvku, čítajúceho a poslucháčov. Leporelo… sa vydarilo.